V zmysle prvej vety ust. § 167 ods. 1 č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon o verejnom obstarávaní“) Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „Úrad“) vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8 (ďalej len „kontrolovaný“) ustanovených Zákonom o verejnom obstarávaní. Uvedené ustanovenie predstavuje národnú transpozíciu štvrtej vety čl. 1 ods. 4 konsolidovaného znenia smernice 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (ďalej „dohľadová smernica“).

Uvedené ustanovenie veľmi striktne limituje právomoc Úradu v rámci Úradom vykonávaného dohľadu len na súlad alebo nesúlad správania sa jednotlivých účastníkov v postupoch verejného obstarávania so Zákonom o verejnom obstarávaní. Úrad tak nie je oprávnený, nemôže a ani neskúma súlad postupu jednotlivých účastníkov verejného obstarávania a podmienok samotného postupu verejného obstarávania inak, ako pod prizmou pravidiel verejného obstarávania. Právomoc Úradu v rámci výkonu dohľadu je tak striktne limitovaná na dohľad nad dodržiavaním pravidiel a postupov verejného obstarávania upravených v Zákone o verejnom obstarávaní a jeho vykonávacích vyhlášok, resp. v širšom zmysle smernicami vo verejnom obstarávaní[1].

Na túto skutočnosť Úrad často a opakovane upozorňuje aj vo svojej rozhodovacej a metodickej praxi. V praxi sa totiž často stáva, že subjekty zúčastnené verejného obstarávania dovolávajú len porušenia pravidiel upravených inými predpismi a snažia sa odôvodniť nezákonnosť postupu subjektu realizujúceho verejné obstarávanie, bez toho, aby preukázali porušenie samotných pravidiel verejného obstarávania. Tento nesprávny prístup potom často vedie k zastaveniu konania o námietkach z dôvodu, že nebolo zistené porušenie Zákona o verejnom obstarávaní. Súčasne platí aj naopak, že verejný obstarávateľ ani obstarávateľ sa nemôže odvolávať na plnenie povinnosti uložených osobitných predpisom, aby ospravedlnil svoj postup v rozpore so Zákonom o verejnom obstarávaní. Tento prístup môže viesť k zrušeniu verejného obstarávania a v určitých prípadoch aj k uloženiu pokuty. Je vždy preto dôležité pamätať na skutočnosť, že v praxi nie je možné vysloviť zákonnosť alebo nezákonnosť postupu verejného obstarávania len s odkazom na osobitné predpisy neupravujúce oblasť práva verejného obstarávania.

Aký je záver?

Úrad vzhľadom na Zákonom o verejnom obstarávaní vymedzenú kompetenciu nemôže ani okrajovo konštatovať nezákonnosť postupu verejného obstarávania len s poukázaním na nedodržanie/obídenie pravidiel upravených v inom predpise za predpokladu, že sú zachované princípy ekvivalencie a efektivity revíznych postupov verejného obstarávania. Inak povedané, ak sa určitý subjekt snaží spochybniť zákonnosť verejného obstarávania s odkazom na právnu úpravu mimo pravidiel verejného obstarávania, je nutné preukázať priamu príčinnú súvislosť medzi porušením takéhoto osobitného predpisu a vznikom ujmy na právach (povinnostiach) subjektov zúčastnených verejného obstarávania, ktoré im priznávajú pravidlá verejného obstarávania. Súčasne platí, že Úrad nemôže konštatovať/ospravedlniť porušenie pravidiel verejného obstarávania tým, že povinná osoba plnila povinnosti uložené iným predpisom.

[1] Smernica Rady 89/665/EHS, Smernica Rady 89/665/EHS, Smernica Rady 92/13/EHS, Smernica Rady 92/13/EHS, Smernica EP a Rady 2009/81/ES, Smernica EP a Rady 2009/81/ES, Smernica EP a Rady 2014/23/EÚ , Smernica EP a Rady 2014/23/EÚ, Smernica EP a Rady 2014/24/EÚ, Smernica EP a Rady 2014/24/EÚ, Smernica EP a Rady 2014/25/EÚ, Smernica EP a Rady 2014/25/EÚ